reklama

Škola hrou - nová cesta vzdelávania?

Aké sú ciele školy a pedagógov? Chcú od študentov až tak veľa? Tieto dve otázky som si vybral práve preto, aby bolo ľahšie definovateľné, akú funkciu školské zariadenia spĺňajú. Predovšetkým cieľom pedagógov je predovšetkým žiakov naučiť učivo tak, aby vedeli zopakovať naučené. Zároveň do celého procesu zasahuje aj učebný plán a účebné osnovy, ktoré vnímam ako brzdu učenia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Sedieť za lavicou a hlásiť sa?
Sedieť za lavicou a hlásiť sa? (zdroj: sdeleni.idnes.cz)

Škola má veľmi dôležitú úlohu - úči žiakov vysvetlovať. Vysvetlovanie učiva alebo aj riešenie ktoréhokoľvek problému pripomína ,,školu hrou". Veď koľko krátsa smejeme na domotanom výklade žiaka. Pre absolventov školy je teda dôležité, aby sa vedeli v živote alebo práci obhájiť, aby vedeli vysvetliť svoje myšlienky alebo plány, či nebodaj vysvetliť problémy, ktoré má ich firma. Z tohto hľadiska škola učí vysvetlovať a plní tak dôležitú úlohu.

Škola je náš druhý domov. Túto vetu používajú nielen žiaci, ale aj profesori. Z toho plynie akási ďalšia úloha školy - vychovávať. Mne sa ale nepáči forma, akou školy praktizujú tieto dve úlohy. Keď sa nad tým zamyslíme, zdá sa, že sa učíme vysvetlovať a správať sa akousi hrou? Hru začlenil Ján Amos Komenský do svojej pedagogickej sústavy a pokladal ju za rovnako dôležitú pre zdravý vývin ako výživu a spánok. Podľa mňa sa ale hra zo školských lavíc vytratila. Možno to je dôsledok situácie v školskom systéme, možno slabá motivácia profesorov a následne aj žiakov, aby sa učili hrou. Je pochopiteľné, že ak by sme sa hrali na každej hodine skrývačku alebo naháňačku, asi by to význam nemalo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Budúcnosť ale vidím vo veľmi veľkom prínose neformálneho vzdelávania. Forma takéhoto vzdelávania je nielen produktívna pre školstvo, ale taktiež pripraví žiaka do reality oveľa lepšie ako je tomu doteraz. Vysvetlím teda základné princípy neformálneho vzdelávania. Princípom neformálneho vzdelávania je osobitný rozvoj mladého človeka, s dôrazom na schopnosti a zručnosti, ktoré má vedieť využiť v praxi. Zjednodušene povedané lavice zo škôl preč, celé vyučovanie mať aj v iných priestoroch, než len v triedach, jednotlivé učivá viesť formou aktivít a činností, no a v neposlednom rade dobrovoľnícky prístup žiakov (dobrovoľnosť v neformálnom vzdelávaní ako budúcnosť školstva si teraz ešte neviem poriadne predstaviť).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na lepšie znázornenie by som uviedol príklad neformálneho vzdelávania. Skupinka20-tich žiakov je v priestore školskej klubovne, kde pomocou aktivít a hier praktizujú témy, ktoré sa majú naučiť. Dôležité je preto posilnenie teambuildingu, ktorý v dnešnom vyučovacom procese veľmi chýba. Základným problémom je práca v skupinách, ktorá ako už dnes vieme nemá úspech. Pretože väčšinou je zloženie skupiny jasné - dvaja aktívni, štyria pasívni. Problém tohto javu vzniká zlým prerozdeleným úloh a teda zlým riadením. Počas neformálneho vzdelávania by sa teda mali žiaci učiť nielen vysvetlovať, ale vedieť zorganizovať svoju prácu, navrhnúť svoj projekt a využiť zručnosti a schopnosti, ktoré sa počas aktivít naučili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Škola v dnešnej forme produkuje veľa žiakov, ktorí disponujú veľkým obnosom teoretických vedomostí. To sa mi veľmi páči, pretože takto sa človek stáva obozretný, vie reagovať na veľa tém z rozličných oblastí a dokáže si na základe teórie predstaviť ktorúkoľvek oblasť záujmu.

Čo však škola neponúka žiakom?

Je to päť základných zručností, ktoré sú síce v praxi a v uchádzaní o zamestnanie tie najdôležitejšie, no napriek tomu s nimi žiaci nedisponujú. Zaraďujeme ich do skupiny ,,soft skills" (mäkké zručnosti ): komunikačné zručnosti, prezentačné zručnosti, riešenie konfliktov, kreativita a už spomínaná tímová práca. Tieto zručnosti úzko súvisia s pojmom škola hrou, pretože prostredníctvom hry sa dajú nadobudnúť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ján Amos Komenský vyslovil vo svojich dielach ešte jednu veľmi dôležitú myšlienku, ktorá ma zaujala. Presadzuje pansofiu, teda všemúdrosť, ktorá by mala prispieť k utváraniu správneho vzťahu k svetu ako celku. Celok by mali byť tri tieto zložky: svet prírody, svet človeka a duchovný, Boží svet. Podľa mňa táto myšlienka by vyriešila prístup k učeniu, prístup k vzťahu učiteľ - žiak. V modernej psychológii si premietam toto zloženie, k trom rozmerom osobnosti človeka: telesný rozmer, psychický rozmer a duchovný rozmer. Zdá sa, že to je niečo zanedbateľné, ale ja si myslím, že práve vyvážením týchto troch rozmerov, by v správaní žiakov nastala optimalizácia a tak by sa dalo praktizovať neformálne vzdelávanie.

V dobe, keď písal Ján Komenský svoje myšlienky a filozofiu vzdelávania, ešte neboli moderné prostredieky, ktoré v tejto dobe poznáme. Žiadne interaktívne tabule a ani notebooky. Napriek tomu predstavil teóriu, ktorá nepotrebovala prísne veľký objem peňazí. To odzrkadluje pravdu: veľa dobrých vecí sa dá spraviť aj bez veľkých financií, ak niekto chce.

Jaroslav Dodok

Jaroslav Dodok

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som mladý študent ktorého zaujíma dianie vo svete a v regióne. Zoznam autorových rubrík:  Politika - názoryMédia, mediálny bordelŠport ako ho vnímam jaPríroda, svet vôkolSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu